Minulý týždeň v piatok sme v našej Škole obchodu robili workshop na tému: “Predaj pod kontrolou.” Videl som na tvárach mojich poslucháčov, ako veľmi si želajú byť v pohode. Dobro ľudí si môžete najlepšie všimnúť tak, že vidíte, ako veľmi túžia nerobiť chyby a robiť veci správne alebo zastrieť svoje slabosti.

Čas od času som zachytil poznámku, “…to takto robíme.” alebo “…u nás to takto funguje.”

S úsmevom na tvári som sa k nim otočil, s priateľskou radou. “Som veľmi rád, že ste tu na tomto workshope. Teší ma, že v ňom nachádzate veci, ktoré vo vašich firmách robíte. To je výborné. Môžete vidieť, že máme veľmi veľa zhodných pohľadov a podobné riešenia na dané veci.”

A podišiel som k nim trochu bližšie, s týmito slovami: “Rád by som vás upozornil na jednu vec; ak chodíte na semináre alebo tréningy preto, aby ste zistili iba to, čo robíte správne, tak tam chodíte takmer zbytočne. Uistíte sa síce o tom, čo robíte správne, ale nedozviete sa nič nové a takmer nič sa nenaučíte.”

“Ak idete na workshop alebo na seminár, prichádzajte naň zvedaví. Vaše skúsenosti sú dôležité, iba ak vám fungujú. To čo vám funguje nemeňte. Budúcnosť si tvoríte pomocou predstáv, nových pohľadov a dobrých nápadov, smerom k vašim zámerom a cieľom.”

Práve tieto ľudské vlastnosti, robiť veci správne a mať strach, urobiť chybu, spôsobujú veľmi veľa osobnej nepohody u jedinca a vnútorného emočného stresu. Tieto vlastnosti sú jasným dôkazom nepravdivosti tvrdenia, že: Človek je tvor omylný. Ak by človek omylný bol, prečo by sa omylov obával?

Život prináša rôzne situácie. Ak sa pozrieme na pracovný, rodinný, či osobný život, dá sa v ňom vidieť množstvo negatívnych emócií ako beznádej, seba-poníženie, žiaľ, súcit, hrôza, zúfalstvo, strach, úzkosť, rozhorčenosť, nenávisť, hnev či nepriateľstvo.

Áno, ak na nás vplývajú tieto emócie, stanú sa tienistou stránkou našich životov. Ak to zažíva niekto dlhodobejšie, tak to považuje za nepríjemný alebo ťažký život. Ostatní ľudia, sa mu buď snažia pomôcť, alebo s ním súcitia (teda trpia spoločne) alebo sa mu vyhýbajú.

Prežívanie ktorejkoľvek z týchto emócií nazývame jedným slovom, STRES. Pozná ho stále viac ľudí. Je považovaný za jeden z najväčších a najvážnejších problémov dneška.

Súhlasím, že ani jedna z týchto emócií nespôsobuje ideálne prežitie. Tieto emócie človek častokrát potláča. Všeobecne sa považujú za slabosti, dokonca za nevyrovnanosť jedinca. Všetci potrebujeme vedieť, ako ich zvládať. Určite by sme ich nemali v sebe potláčať.

Ak ich nezvládate, tak vybuchujete. Prestane sa vám páčiť ako reagujete, ako sa k iným správate, začnete tieto emócie u seba potláčať. Dokonca, existujú školy a rôzne duchovné cvičenia, ako tieto negatívne emócie zo seba uvolniť alebo vypustiť, to je to lepšie riešenie, alebo ako ich neukázať alebo v sebe potlačiť, to je hrozné riešenie.

Oblečenie, kozmetika, make up, či kaderník, veľmi často slúžia k tomu, aby nám určité nedostatky pomohli zakryť, aby niektoré príznaky nepohody neboli až tak veľmi viditeľné. Kým sa o seba staráme a máme naše veci pod vedomou kontrolou, je to v poriadku. Človek tým len dokazuje svoju ochotu s tým niečo urobiť, nepoddať sa týmto okolnostiam.

Problémy sa dostávajú mimo vašu vedomú kontrolu od momentu, keď sa rozhodnete, že ich budete potláčať, keď začnete presviedčať seba a svoje okolie, že neexistujú.

Duševné a fyzické vyčerpanie jedinca je prejavom týchto symptómov. Ak ľudia v živote pociťujú vyčerpanie, obyčajne ho pripisujú množstvu svojej práce, pracovnému prostrediu alebo členom kolektívu. Niekedy rodinným vzťahom, deťom alebo partnerovi. Túžia sa od týchto ťažkostí oslobodiť. Veľakrát to robia veľmi nerozumným a radikálnym spôsobom.

Opustia pracovisko, rodinu, miesto, v ktorom žijú, či partnera. Na chvíľu sa im uľaví. Potom  musia sami sebe dokazovať: Prečo to bolo správne urobiť. Človek chce, musí mať pravdu.

Existujú ľudia, ktorí sa snažia byť bezchybní. Ja ich ľutujem. Pôsobia umelo, neprirodzene a musia sa neustále kontrolovať. Rozladí ich alebo sa ich dotkne každá maličkosť, berú sa príliš vážne, sú na seba veľmi citliví a rýchlo sa urážajú. Sú odmeraní, držia si ľudí od tela. Majú problém sa zdôveriť, už nikomu neveria, ale hlavne nedôverujú sebe, pretože dobre poznajú seba a vedia, čo je pravda.

Ak chcete mať svoj predaj pod kontrolou, spolupracujte s tými ľuďmi, ktorí majú väčšinou dobrú náladu a do zlej sa dostávajú iba zriedka.

Dávajte si vždy veľký pozor na tých háklivých a urážlivých. A ešte väčší pozor na tých, čo si na iných sťažujú alebo ich vo vašich očiach očierňujú. Čestný človek nepotrebuje dobre vypadať, on vie, že je dobrý. Ostatných posudzuje podľa seba a za to čas od času zaplatí.

Aké sú vaše skúsenosti v tejto oblasti?

Čo podľa vás najviac bráni ľuďom byť úprimný?

Máte aj vy niekedy pocit, že ľudia svoje charakterové a morálne úpadky schovávajú za rozladenosť?

Marian Tóth